|
|
Rande s upírom
Pokud máte inteligentní kočku, která si umí otevřít okno, aby si mohla po střechách vyrazit na procházku, a pokud je tato ještě navíc vybavena loveckým pudem... máte problém :)
Už tretie desaťročie považujem 21. august za blbý dátum a tento rok sa mi to iba potvrdilo.
Keď sa deň prehupol k večeru a hasil si to k polnoci, zdalo sa, že sa neudeje nič neobyčajného. Určite by sa už nič nestalo, nebyť našej Micy, najstaršej mačky z domáceho, trojhlavého stáda...
Mica sa už ako puberťáčka naučila otvárať si okná zvnútra aj zvonku, a zabezpečiť si tak voľný pohyb po strechách nad ulicami centra mesta vždy, kedy to sama uzná za vhodné. Stará sa nám tak o trvalé vetranie, aj keď je vonku –25 stupňov, fujavica, či prietrž mračien.
Občas sa vracala s úlovkom, tu myškou, tam kobylkou, inokedy vtáčikom.
Keď prišla na to, že nielen nejavíme dostatočné obdivné nadšenie, ale ešte jej trofeje lakomo habeme, začala ľudské zorné pole rafinovane obchádzať a nosiť svoje úlovky čoby hračičky svojim mladším súkmeňovcom.
Tak aj v inkriminovanú noc – okno sa otvorilo, a Mica až podozrivo svižne zdrhala z dohľadu, s čímsi podivným v papuli. Na myš to bolo priveľké, na holuba malé – a zbesilo to pišťalo. Vyrazila som po jej stope, dopátrať toho tvorečka, skôr ako ho naše komando rozcupuje na súčiastky.
Rafla som Micu za golier a vytriasala z nej toho neboráka. Vypadol z nej netopier, šokovaný skoro tak ako ja... a z vďačnosti ma do krvi pohrýzol.
Pobúrená tým nevďakom som pelášila zobudiť manžela a zjednať nápravu. Ten, zmätený z kusých informácií húževnato skúšal vstať smerom do steny, kam bol zvyknutý posledných 20 rokov, než sme prestavili v spálni nábytok. Zatiaľ sa milý netopier chopil šance a divoko poletoval bytom, prenasledovaný nadšeným chumlom domácich štvornožcov.
Po predchádzajúcom kúsanci sa mi ani zamak nepozdávala predstava toho mrňavého, hysterického upíra, zamotaného do vlasov, tak som sa šla ozbrojiť veľkou misou. Odhodlane som vstúpila na bojisko, a iba sám pánboh vie, čo sa medzitým odohralo. Netopier ležal uprostred predsiene horeznačky v rozpažení ako ranený spartakiádnik, držkoval o dušu a v oku mojich domácich mazlíčkov žiarila neznáma, temná vášeň.
Priklopila som toho úbožiaka misou – pôvodne aby som sa ho nebála, ale nakoniec to vypálilo skôr tak, aby sa nemusel báť on. V kovovej mise jeho jačanie náležite rezonovalo a do tohto blázninca vstúpil dezorientovaný manžel. Donútila som ho vypustiť netopiera na slobodu a skúšala som si posťažovať, ako ma ten Drakula pohrýzol. Moja životná opora to zhodnotila mávnutím ruky a cestou do perín huhlal čosi o preháňaní...
Za pol hodky mi poklesol tlak a začala som uvažovať, kto mi prezradí, akú mám šancu na besnotu, či prenos iných prémií a koľko mám času, než bude neskoro... prvý nápad, navštíviť na internete server, kde je maximum ľudí (a teda aj doktorov), sa mi javil celkom racionálny, ale videlo sa mi to iba do chvíle, keď som vstúpila do preplnenej chatovacej miestnosti s názvom Zoznamka. Erotické dusno takmer 4000 rozparádených elektronických súložníkov by sa dalo krájať. Pripadala som si ako uvádzačka, ktorá dodupe na javisko vo chvíli záverečných tónov Chačaturjanovho Šabľového tanca a pretne extázu vetou: „Je tu prítomný doktor?!“
Ozvala sa akási dobrá duša a po stručnom popise situácie ma okamžite hnala na pohotovosť. Až taký samovrah nie som, aby som sa v noci sama presúvala cez celé mesto, tak som sa uložila k pokusu o spánok a ráno som oslovila Spolok na ochranu netopierov (chvíľami sa mi zdalo, že som škodná ja), veterinára (ten mi doporučil obrátiť sa na NORMÁLNYCH doktorov) a svojho obvoďáka – za dvadsať rokov som toho suchára po prvý krát počula rehniť sa na celú polikliniku. Vyfasovala som tetanovku a doporučenie na oddelenie infekčných chorôb, kde som pobavila ďalší personál. Na revanš mi ďobli prvú dávku proti besnote, a budú v tom opakovane pokračovať celý mesiac.
Potvora Mica je ešte stále urazená a s pozdvihnutým frňákom mi dáva pocítiť, ako hlboko som ju sklamala. Pravdepodobnosť, že človeka pohryzie netopier, je vraj 1:1000000, ale aj tak si odteraz dávam bacha na nečakaných hostí, a pokiaľ sa niekto predsalen nanominuje oknom či dverami, kúšem ako prvá!
přidat do oblíbených | poslat e-mailem | vytisknout | sdílet | |
přidej komentář
| vypiš komentáře
Komentáře:
Moc hezký zážitek.. (2005-09-02 08:10:30, Helena) Odpovědět
pěkně jsem se nasmála, i když musím přiznat, že když jsem já toto kolečko absolvovala (poté, co mě pokousala a podrápala vyděšená kočka, která se jen chtěla nažrat z misky u nás na dvoře a lekla se psa) nebylo mi moc příjemné to "veselí" zdravotníků a jejich různé průpovídky, např.: tak teď máte oficielně vzteklou manželku...
Netopier (2005-09-02 08:26:33, AndreaO) Odpovědět
Ja som zazila, ze po 2 mesiacoch neobivania chalupy a prvom veceri v chalupe, sa zrazu netopier z nicoho nic objavil tiez...
Moji stvornohi lovci ho zacali lovit. Ja v panike, aby im nahodou neublizil, som prudko vystartovala a snazila som sa ho chytit a vypustit von. Mala som tam este neter a kamarata.
Ked som ho poprosila, aby ju zobral prec (lebo sa boji vsetkych zvierat - super vychova mojej sesternice), mala zacala revat, akoby ju na noze brali.. A tak som ho len poprosila, aby niekoho zavolal, nech ma tej malej uvrestanej zbavi, aby som v klude mohla zachranovat netopiera a moje miaukadla...
Zaver: Viem, ze zapletenie sa do vlasov je vysoko nepravdepodobne - aj v takom malom priestore, kde je netopier dezorientovani, lebo sa mu nevracaju spravne odrazene zvukove vlny. Ale viem, ze by mohol by nositelom besnoty alebo inych chorob... A tak sa mi podarilo chytit ho tak, ze ma nepohryzol a hlavne, ze nepohryzol Linusku a Veginka a s vrestiacou Klarou pod v jednej ruke som ho nejako vyhodila von oknom a okno rychlo zavrela. Chudak, nepochopil, ze jeho dvojmesacna hladovka sa skoncila a este sa pokusil vratit (ale len raz). A potom uz odletel do dialav...
Zatial sa kamarat snazil priviest niekoho na pomoc...
Reakcie: Ja nepojdem, ja sa bojim netopierov (dokonca toto vyhlasil aj moj manzel - doteraz mu to pripominam)...
A ked sa nakoniec vysuchtali, uz nebolo pri com pomahat... Akurat som sa mohla zbavit tej vrestiacej Klary a vratit ju rodicom...
ochranáři (2005-09-02 08:21:26, MagdaT) Odpovědět
Mně zase pobavil ten Spolek na ochranu netopýrů. Takhle jsem vkročila do spolu na ochranu sršňů - resp. vznesla dotaz na tenkrát ještě ČSAV, jak postupovat proti sršňům, kteří obsadili naši chatu a terorizovali veškeré obyvatelstvo. Odpoveď: Vy máte sršně? Tak to buďte rádi, ti jsou vzácní a chránění. Ježiš, a já je bouchám polenem, řekla jsem bezprostředně a nerozumně. No to nesmíte! Jeden sršeň rovná se 200,- Kčs! Víte co? Pottřebujete vy vlastně jezdit na chatu? Nejezděte tak dva, dva a půl roku a oni se potom samu odstěhují! Na tomto místě se přiznávám, že jsem povraždila sršně asi za dvacět pět tisíc.
(bez názvu) (2005-09-02 10:23:49, Zdenka) Odpovědět
Slzy mi tiekli a musela som cely prispevok precitat okolitemu osadenstvu nasej kancelarie, aby vedeli, na com sa tak rehocem :-))). Jedine humor je ta spravna medicina na vsetky starosti s nasimi chlpacmi. Super clanok !!!
Alenka: (2005-09-03 11:25:11, krmič) Odpovědět
"Loví kočky netopýry?" :-)
Vážně: vesničané v Bolívii chovají kočky mimo jiné i proto, aby zbavili dům netopýrů.
http://web.quick.cz/dumka04/0107dum.htm
netopiere v byte (2005-09-03 11:48:41, Helena) Odpovědět
No, až mi slzy vyhŕkli do očí. Výborné čítanie. Máte veru talent:-)).
Inak ja som v jedno leto zažila až troch netopierov. Dosť som bola prekvapená, kde sa ti zrazu nabrali. Uprostred mesta. Jedného som vytrhla z pazúrov mojich mačiek. Ešte žil, ale mal potrhanú jednu lietaciu blanu. Starala som sa o neho celý deň a v noci mi zdrhol. Ďalšie dva to mali spočítané, akonáhle sa dostali do bytu (nechápem tých samovrahov:-) Proti mojej svorke nemali šancu. Oni ich uštvali a ja som len tak náhodne našla dve vysušené telíčka. Bŕŕŕŕ. Aspoňže sa ich nepokúšali zožrať. Ešteže som vtedy nevedela, že môžu byť (tie netopiere)prenášači besnoty. Prežili sme to všetci v zdraví a aj keď sa niekedy správam, ako "besná":-)), tak to je z iných dôvodov.:-)
Taky jsem se nasmála, (2005-09-04 07:22:26, Dita) Odpovědět
ovšem Váš článek mne zároveň přivedl na myšlenku, že není od věci nechat naočkovat proti vzteklině i mé čistě bytové kočky. Neboť netopýři jsou všude =o))
tak to znám :o) (2005-09-05 10:40:53, Sylva O.) Odpovědět
nám se stalo něco podobného, až na to, že moje kočky jsou bytové a bydlíme v centru Brna. O půlnoci zavládlo v bytě nevídané ticho až na pár vrzání, které jsem si uvědomila až po pár minutách. Obě kočky zíraly za sedačku, kde uvízl malý lítací myšák :o) Začala jsem ječet - mám k těmto tvorům ambivalentní vztah - jsou užiteční - nechci jim ublížit, ale nesmí mě kousnout - jsou přenašeči všeho možného. Tak jsem šla pro lavor a podložku a karton (použila jsem karton- zadní stranu nástěnného kalendáře :o)) a vyrazila pro batmana. Mezitím ho však naše Topinka (odjaživa strašná posera) bafla za křídlo a nesla si ho do ložnice pod postel. Naštěstí postel je kovová, takže se mi bušením lavoru do postele podařilo kočku vyrušit natolik, aby milého netopýra pustila z tlamy. Hodila jsem na něj lavor, podsunula kartonem a vypustila na balkoně. Kočky se tvářily uraženě a já si musela dát panáka :o))
lapání batmana (2005-09-05 11:41:47, MagdaT) Odpovědět
Ze zkušenosti vím (na chatě žijeme všichni - veverky, sýčci, netopýři, myši i sršni v jakési symbióze), že netopýr se nejlíp chytá do cedníku, nemůže si v něm prakticky ublížit). Ovšem s kočkami jsem ještě na chatě nebyla, takže nevím, do čeho by byli batmánci chytáni nyní.
Barevná legenda komentářů:
maximálně 2 dny staré, maximálně týden staré a starší;aktuálně vybraný komentář
|
^ zpět k článku
|
|
|